Ceny chleba v Iráne raketovo rastú: Občania sa búria!

Ceny chleba v Iráne raketovo rastú: Občania sa búria!

V Iráne je obyvateľstvo opäť pod tlakom drasticky rastúcich cien potravín. Štátna tlačová agentúra Shargh 14. júla 2025 informovala, že režim v Teheráne sa rozhodol nateraz zastaviť plánované zvyšovanie cien chleba. Deje sa tak na pozadí rastúcej hospodárskej krízy, ktorá sa vyznačuje vysokými úpravami cien základných potravín. V niekoľkých provinciách, ako napríklad Razavi-Khorasan a Qom, však došlo k výraznému zvýšeniu cien v tichosti, čo vyvolalo obavy a nevôľu medzi obyvateľstvom.

Teheránske pekárne dostali príkaz piecť chlieb za súčasné ceny, keďže predseda teheránskej cechovej komory Hamidreza Rastgar potvrdil odloženie cenových plánov z dôvodu „zvláštnych okolností“. V provincii Razavi-Khorasan sa ceny dotovaného a čiastočne dotovaného chleba zvýšili o 42 až 52 percent, čo priamo ovplyvnilo živobytie mnohých občanov. V Mašhade stojí chlieb Barbari teraz 3 000 tomanov, zatiaľ čo chlieb Sangak stojí 5 200 tomanov.

Symbol nespokojnosti

Chlieb má v Iráne nesmierny symbolický význam, najmä pre robotnícku triedu. Zmeny cien sú vnímané nielen ako ekonomická záťaž, ale aj ako priamy útok na živobytie miliónov ľudí. Historicky zvyšovanie cien chleba často vyvolávalo sociálne nepokoje. Režim si uvedomuje výbušnosť a vykonáva nebezpečnú rovnováhu medzi ekonomickým tlakom a politickou stabilitou.

Okrem toho nedávne zvýšenie cien základných potravín, ako sú vajcia, ryža a mäso, viedlo k protestným demonštráciám. Vo štvrtok údajne vypukli na juhozápade krajiny násilné strety, pričom bola podpálená mešita a vyrabovaný supermarket. Bezpečnostným zložkám sa však podarilo dostať situáciu pod kontrolu.

Politické tóny v kríze

Demonštranti okrem iného požadujú odstúpenie prezidenta Ebrahima Raisiho, ktorý bol v posledných týždňoch vystavený ostrej kritike. Mnohí mu vyčítajú, že nedokázal dodržať svoj predvolebný sľub o rýchlom ukončení hospodárskej krízy. Nie je žiadnym tajomstvom, že Irán už dlhší čas trpí ťažkou hospodárskou a finančnou krízou. Túto krízu ešte zhoršili sankcie USA uvalené po odstúpení od viedenskej jadrovej dohody v roku 2018. Výsledkom je, že Irán nemá prístup k svojim bankovým účtom v zahraničí a jeho národná mena, riál, stratila viac ako 50 percent svojej hodnoty.

Režim sa rozhodol pre prístup k regionálnej úprave cien, aby sa vyhol veľkým protestom v hlavnom meste. Analytici tvrdia, že cieľom vlády je udržať pod kontrolou rozšírenú nespokojnosť s cenami potravín. Tlak na zníženie predtým uložených dotácií však predstavuje výzvu, ktorá môže vážne ohroziť politickú stabilitu.