Čínska dominancia nad vzácnymi zeminami: Západná závislosť odhalená!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

List redaktorovi z 25. októbra 2025 kritizuje západnú hospodársku politiku a závislosť od čínskych surovín, najmä vzácnych zemín.

Ein Leserbrief vom 25.10.2025 kritisiert die westliche Wirtschaftspolitik und die Abhängigkeit von Chinas Rohstoffen, insbesondere Seltenen Erden.
List redaktorovi z 25. októbra 2025 kritizuje západnú hospodársku politiku a závislosť od čínskych surovín, najmä vzácnych zemín.

Čínska dominancia nad vzácnymi zeminami: Západná závislosť odhalená!

Závislosť západného sveta na surovinách kontrolovaných Čínou začína byť znepokojujúca. Manfred Bartel v liste redakcii poukázal na dominantné postavenie Číny v oblasti vzácnych zemín, horčíka, grafitu a iných vzácnych kovov. Táto závislosť nie je len ekonomickým problémom, ale aj geopolitickým rizikom, ktoré je umocnené vlastnou krátkozrakosťou západných priemyselných krajín. Bartel kritizuje skutočnosť, že nízke ceny čínskych produktov vytlačili mnohých západných výrobcov, čo viedlo k strate suverenity.

Dnes sa dve tretiny všetkých vzácnych zemín vyrábajú v Číne, čo z tejto krajiny robí kľúčového hráča na globálnom trhu. Hlavný význam má v tomto smere najmä oblasť Baotou vo Vnútornom Mongolsku, ktorá sa považuje za „hlavné mesto vzácnych zemín“. V Baotou sa nachádza „cesta vzácnych zemín“ a pamätník Tenga Siao-pchinga, ktorého ekonomické reformy v 80. rokoch položili základ pre dominanciu Číny v tomto sektore. Čína kontroluje viac ako 70 % celosvetovej ťažby vzácnych zemín a 90 % spracovania. Táto kontrola je znepokojujúca pre krajiny ako Nemecko, ktoré dováža dve tretiny svojich vzácnych zemín z Číny, pričom jeho vlastné zásoby sú výrazne obmedzené vysokými environmentálnymi normami a byrokratickými prekážkami.

Sociálne a environmentálne vplyvy

Aj keď sú vzácne zeminy často prítomné v zemskej kôre, ich ťažba je mimoriadne komplikovaná, pretože sa zvyčajne kombinujú s inými kovmi alebo minerálmi. V Číne sa to často stáva použitím vysoko toxických kyselín, čo vedie k značnému poškodeniu životného prostredia. Problém je znásobený skutočnosťou, že Čína je pre EÚ najdôležitejším dodávateľom iných surovín a je držiteľom mnohých patentov na technológie spracovania. Vplyv tejto závislosti je ďalekosiahly a krajiny G7 sa nedávno dohodli na znížení závislosti od Číny a rozvoji vlastných dodávateľských reťazcov pre strategicky dôležité suroviny.

Rozvoj nových skladovacích a spracovateľských kapacít mimo Číny však nebude možný zo dňa na deň. Odborníci odhadujú, že vybudovanie spracovateľského závodu môže trvať päť až desať rokov, kým prevádzka ťažobných lokalít často výrazne dlhšie.

Budúce perspektívy a stratégie

Politická reakcia na Západe na pretrvávajúcu závislosť od surovín je vnímaná ako neadekvátna. Bartel vyjadruje svoje znepokojenie tým, že odsudzuje zlyhania západnej hospodárskej politiky, ktoré umožnili postúpenie strategických odvetví neslobodným trhom. Zatiaľ čo Donald Trump plánuje počiatočné rokovania s Austráliou na zabezpečenie dodávok vzácnych zemín, uvidíme, či tieto iniciatívy môžu stačiť na prekonanie súčasných výziev.

Aby sa minimalizovalo riziko ďalšej závislosti, bude potrebná komplexná a koordinovaná stratégia, ktorá zohľadní inovatívne prístupy k zabezpečeniu surovín a ekologické metódy ťažby. Zvyšovanie povedomia verejnosti a politická mobilizácia sú kľúčové pre udržateľné posilnenie západného priemyslu.

Ďalšie informácie o tejto zložitej téme nájdete v správach z Švábska pošta, denné správy a Zrkadlo.