Čínska hospodárska politika pod tlakom: Kritici varujú pred kolapsom!

Čínska hospodárska politika pod tlakom: Kritici varujú pred kolapsom!

Čínska hospodárska politika čelí čoraz väčšej kritike z medzinárodného aj domáceho hľadiska. Vplyvný stranícky magazín nedávno spochybnil ekonomické stratégie krajiny a vyvolal rozruch. Kritika sa zameriava na nadmernú kapacitu a ničivé cenové vojny v kľúčových odvetviach. Patria sem najmä sektory fotovoltaiky, lítiových batérií a elektrických vozidiel.

Agresívne cenové vojny nútia spoločnosti robiť kompromisy v oblasti kvality. To brzdí inovácie a investície do výskumu a vývoja. Takéto opatrenia vedú k masívnemu plytvaniu sociálnymi zdrojmi a hrozbe zadlžovania, čo môže v konečnom dôsledku ohroziť dlhodobý rast. Tento vývoj kritizovali okrem ekonómov aj členovia komunistického vedenia.

Kritika regulácie

V palebnej línii sú aj miestne úrady. Sú kritizované za to, že regulujú príliš málo alebo príliš veľa. Predpisy nedokážu držať krok s tempom ekonomického rozvoja. Neúplné preventívne opatrenia v prípade bankrotov spoločností bránia efektívnemu zvládnutiu nadmernej ponuky. Niektoré samosprávy vytvárajú umelé ekonomické raje prostredníctvom preferenčných daní a dotácií.

Ďalším bodom je závislosť na exporte, ktorú posilňuje slabý domáci dopyt. Mnoho čínskych občanov šetrí kvôli slabej sociálnej záchrannej sieti. Táto ekonomická situácia veľmi pripomína výzvy, ktorým Japonsko čelilo v 90. rokoch, čo v konečnom dôsledku viedlo k značnému riziku dlhu a deflácie.

Medzinárodné napätie

Agresívna obchodná politika Číny teraz vyvolala vlny na medzinárodnej úrovni, najmä vo vzťahoch s USA a EÚ. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová varuje pred dlhodobými účinkami tejto politiky na európsku bezpečnosť a pracovné miesta. Pretrvávajúca kritika by mohla naznačovať nevyhnutnú zmenu hospodárskej politiky s cieľom zabezpečiť udržateľný rast.

Na globálnej scéne zaviedli USA za prezidenta Trumpa agresívnu obchodnú politiku s takzvanými clami na Deň oslobodenia. Tieto clá nie sú zamerané len na Čínu, ale majú vplyv na celom svete. Toto sú obzvlášť postihnuté rozvojové krajiny, pričom súčasne prebieha demontáž USAID. Čína zo svojej strany zintenzívňuje svoju ekonomickú prítomnosť na globálnom juhu. Čína sa snaží získať vplyv bezcolným prístupom na trh, infraštruktúrnymi projektmi a investíciami do zelených technológií.

Čínsky 14. päťročný plán zdôrazňuje dôležitosť modernizácie tradičných priemyselných odvetví, akými sú textilný a strojársky priemysel. Na posilnenie vlastnej ekonomickej odolnosti Čína presadzuje stratégiu sebestačnosti a kontroly nad globálnymi hodnotovými reťazcami. Tieto opatrenia však vedú aj k štrukturálnemu pretlaku v mnohých odvetviach, čo ešte viac zvyšuje cenový tlak na rozvojové krajiny a blokuje ich priemyselný rozvoj.

V reakcii na tieto tlaky krajiny ako India, Brazília, Argentína a Južná Afrika používajú obchodné protiopatrenia na ochranu svojich domácich výrobcov. Tieto štáty čoraz viac spájajú čínske investície s podmienkami, ako je transfer technológií a tvorba miestnej hodnoty. Uprostred tohto napätia sa krajinám globálneho Juhu otvára nový politický priestor, aby mohli konať ako nezávislí aktéri.

EÚ čelí výzve postaviť sa ako dôveryhodná alternatíva k Číne a rozvíjať strategické partnerstvá s globálnym Juhom. Vplyv by mohla získať cielenou podporou pri budovaní priemyselných kapacít a regulačnej infraštruktúry. Zároveň sa v partnerských krajinách musia vyvinúť postupy spravodlivého obchodu a monitorovacie nástroje, aby bolo možné čeliť súčasným globálnym výzvam.

Ďalším aspektom je starostlivá implementácia existujúcich nástrojov, ako je napríklad mechanizmus na úpravu uhlíkových hraníc, aby sa predišlo neúmyselným obchodným prekážkam. Rozvojové krajiny musia tiež predefinovať svoju pozíciu medzi hlavnými mocenskými blokmi, keďže sa otvára nový priestor na akciu.

Celkovo sa čínska hospodárska politika nachádza v rozhodujúcom bode obratu, kde môžu byť potrebné hlboké reformy na riešenie domácich výziev a medzinárodného napätia.