Plynové elektrárne v centre pozornosti: Minister Reiche obhajuje kontroverzné plány!

Plynové elektrárne v centre pozornosti: Minister Reiche obhajuje kontroverzné plány!

Spolková ministerka hospodárstva Katherina Reiche obhajovala kontroverzné plány spolkovej vlády na výstavbu nových plynových elektrární. Táto iniciatíva sa považuje za nevyhnutnú, keďže v dôsledku opatrení na ochranu klímy a rastúcich cien CO2 sa blíži postupné ukončenie využívania uhlia. Reiche zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dlhodobú dodávku plynu, aby sa zaručil požadovaný garantovaný výkon, uvádza správa južných Nemcov.

Minister tak spĺňa požiadavku z koaličnej zmluvy medzi Úniou a SPD, ktorá počíta s výstavbou nových plynových elektrární s celkovým výkonom do 20 gigawattov. Napriek obvineniam opozičných politikov zo strany zelených a ľavice z lobingu je Reiche naďalej presvedčený o potrebe zachytávania a využívania uhlíka (CCS). CCS označuje ukladanie oxidu uhličitého v hlbokých vrstvách zeme, zatiaľ čo CCU zahŕňa použitie CO2 ako suroviny pre rôzne procesy.

Kritika opozičných strán

Reakcie opozície ukazujú, že plány nie sú bez kontroverzií. Poslanec za Zelenú Tobias Goldschmidt označil iniciatívu za „priechod plynárenskej lobby“. Okrem toho Lorenz Gösta Beutin z ľavice vyjadril ostrú kritiku tým, že obvinil federálnu vládu z obetovania klimatických cieľov v prospech fosílnych záujmov. Tieto spory poukazujú na hlboké trhliny, ktoré v súčasnom politickom prostredí spôsobuje otázka dodávok energie.

Výzvy pri ukladaní CO2

V Nemecku diskusiu o zachytávaní a ukladaní CO2 vyvolalo zverejnenie „stratégie riadenia uhlíka“ ministerstvom hospodárstva, ktoré počíta aj s využitím CCS v plynových elektrárňach. Šance na úspešnú implementáciu tejto technológie sú však nízke, keďže sa celosvetovo používa len v obmedzenej miere. Ako Klimatický reportér V Nemecku už v roku 2010 došlo k neúspešnému pokusu o uskladnenie emisií CO2 z nových uhoľných elektrární, čo viedlo k účinnému zákazu CCS.

Medzinárodné skúsenosti tiež ukazujú, že projekty využívajúce túto technológiu, ako napríklad nórsky projekt Sleipner, fungujú už mnoho rokov, no nie sú bez výziev. Štúdie ukazujú, že zachytávanie CO2 v plynových elektrárňach je obzvlášť zložité kvôli nižšiemu podielu CO2 vo výfukových plynoch. Existujú tiež obavy z ekonomických a zdravotných dopadov, ktoré by mohli vzniknúť pri používaní CCS v procesoch spaľovania plynu.

Obavy z nákladov na CCS a závislosť od fosílnych palív vedú k zvýšenej diskusii o alternatívnych zdrojoch energie. Geotermálne elektrárne a inovatívne technológie skladovania elektriny sa zvažujú ako seriózne alternatívy. Tieto úvahy by mohli z dlhodobého hľadiska zvýšiť tlak na plány federálnej vlády s plynovou elektrárňou.