Merz: Reforma pracovného času pre prosperitu – prichádza 40-hodinový týždeň?

Merz: Reforma pracovného času pre prosperitu – prichádza 40-hodinový týždeň?

Nový kancelár Friedrich Merz (CDU) vo svojom prvom vládnom vyhlásení varoval pred dôležitým problémom: konkurencieschopnosť Nemecka je ohrozená. 6. mája bol Merz zvolený za kancelára v druhom kole hlasovania a vidí ústrednú potrebu konať vo zvyšovaní efektívnosti nemeckého hospodárstva. Merz vysvetlil: „So štvordňovým týždňom a rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom nebudeme schopní udržať prosperitu tejto krajiny. Aby vláda mohla čeliť týmto výzvam, spolieha sa na väčšiu flexibilitu pracovného času.

Reforma, o ktorú sa snažil Merz, stanovuje, že v budúcnosti by mal byť týždenný namiesto denného maximálneho pracovného času. Toto nariadenie je zaznamenané aj v koaličnej zmluve medzi Úniou a SPD. Pracovné krídlo CDU sa vyslovilo za oslabenie súčasných pravidiel práce, avšak za určitých podmienok. Uvidí sa, či sa tieto podmienky podarí presadiť v rámci CDU.

Výzvy pre novú vládu

Merz zaujal jasné stanovisko: 40-hodinový týždeň zostáva ústredným prvkom politiky pracovného času, ktorý by sa mal okamžite implementovať. Toto opatrenie má pomôcť ľuďom dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi rodinou a prácou. Ministri musia zároveň predstaviť svoje plány, pričom Merz sa zameriava na vedúcu úlohu Nemecka v Európe a nedávne rozhovory s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vidí ako prvý krok týmto smerom.

Vláda čelí veľkým výzvam vrátane zahraničnej politiky, migrácie a ekonomických a finančných otázok. Minister vnútra Alexander Dobrindt (CSU) už zrealizoval predvolebný sľub, že na pozemnej hranici odmietne cudzincov bez víz. Toto opatrenie však nepodporuje každý, pretože určité skupiny, ako napríklad ťažko tehotné ženy, sú z tohto odmietania vyňaté. Okrem toho sa čakajú komplexné reformy v migračnej politike, hoci tie budú pravdepodobne trvať niekoľko týždňov a vyžiadajú si zmeny v zákone.

V centre pozornosti hospodárska politika

Minister financií Lars Klingbeil stanovil vypracovanie rozpočtu na rok 2025 za najvyššiu prioritu. Plánovaný dlhový bank vo výške 500 miliárd eur sa má použiť na investície do infraštruktúry. Existujú však obavy, že tento úverový balík by mohol porušovať európske dlhové pravidlá. Ekonomickú situáciu má uľahčiť aj zníženie dane z elektriny a nové pravidlá odpisovania pre firmy.

Nová ministerka hospodárstva Katherina Reiche sa tiež zameriava na pragmatickejšiu hospodársku politiku s cieľom zamerať sa na bezpečnosť dodávok a cenovú dostupnosť. Merz vníma nedostatok vládnych skúseností svojho novovzniknutého kabinetu ako príležitosť na zmenu. Minister obrany Boris Pistorius (SPD) zostáva jediným členom kabinetu s predchádzajúcimi vládnymi skúsenosťami, a preto sú nasledujúce mesiace o to náročnejšie. Ďalšie kroky vlády sú kľúčové pre to, či sa podarí úspešne zrealizovať želané reformy v oblasti pracovného času a hospodárskej politiky.