Merz pod tlakom: Poruší svoje predvolebné sľuby a bude nasledovať Trumpa?

Merz pod tlakom: Poruší svoje predvolebné sľuby a bude nasledovať Trumpa?

Friedrich Merz (CDU) je od svojho zvolenia za kancelára pred takmer dvoma mesiacmi pod silným tlakom. Vnútorne je v koalícii značné napätie, pretože Merz ešte nesplnil niektoré kľúčové predvolebné sľuby. Kritikom sa stala najmä medziodvetvová úľava od daní z elektriny pre podniky a súkromné ​​domácnosti, ktorá bola považovaná za jeden z jeho hlavných sľubov. Asociácie hovoria o porušení slova zo strany kancelárky a žiadajú implementáciu a vyjasnenie ohlásených opatrení na pomoc. Merz na druhej strane presadil v starom Bundestagu nové miliardové výdavky na obranu a infraštruktúru, čo vyvoláva otázky o finančnom základe týchto projektov. Podľa prognózy Commerzbank by nemecký štátny dlh mohol do roku 2034 vzrásť na približne 2,47 bilióna eur, čo zodpovedá takmer 90 percentám hrubého domáceho produktu.

Vplyv tohto vývoja na nemeckú ekonomiku je so záujmom sledovaný. Hoci Nemecko zostáva v medzinárodnom porovnaní pod kritickou dlhovou hranicou, rozdiel oproti krajinám ako Francúzsko, kde by pomer dlhu mohol podľa prognózy stúpnuť na 143 percent HDP, vníma kriticky. Merz je obviňovaný, že sa vzďaľuje od princípov hospodárskej politiky federálnej CDU a napriek tomu zvolil kurz, ktorý odráža prístup Donalda Trumpa k dlhu. Trump presadzoval politiku znižovania daní, ktoré zvýšili štátny dlh – stratégiu, ktorú teraz Merz zrejme kopíruje.

Kontroverzná dlhová brzda

Hádkou sa stáva aj dlhová brzda, ktorú Merz počas predvolebnej kampane označil za nemennú. SPD viní Merza z porušenia volebného sľubu. Líder SPD Lars Klingbeil pozitívne komentoval Merzovu rýchlu zmenu názoru na dlhovú brzdu, zatiaľ čo odchádzajúci šéf poslaneckého klubu SPD Rolf Mützenich nahnevane poukázal na rozpory. Merz zaujal jasné stanovisko, že podľa jeho názoru nie je možné udržať dlhovú brzdu bez reformy, čo zaujal aj kancelár Olaf Scholz. Scholz kritizoval, že vyššie výdavky na obranu možno dosiahnuť len reformou dlhovej brzdy, no Merz oponoval, že ráta s rastúcou ekonomikou a rád by znovu otvoril diskusiu o dlhovej brzde.

Merz počas predvolebnej kampane diskutoval o potrebe nového špeciálneho fondu, no reformu dlhovej brzdy v blízkej budúcnosti vylúčil. Tieto rozpory a dodržiavanie drahých predvolebných darov by mohli viesť k tomu, že sa definitívne upustí od aspoň jedného ústredného volebného sľubu. Politický obsah Merzovej agendy navyše priťahuje čoraz väčšiu pozornosť: medzi koaličnými členmi koluje myšlienka možného zvýšenia daní, aj keď je to v koaličnej zmluve vylúčené.

Pohľad na medzinárodnú úroveň

Uprostred týchto vnútropolitických výziev sa Merz zameral aj na medzinárodnú úroveň. Aktívne presadzuje úniu kapitálových trhov s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom s cieľom otvoriť súkromné ​​zdroje financovania a zlepšiť prístup k vlastnému kapitálu pre európske spoločnosti. Merz zdôrazňuje potrebu širokého a hlbokého kapitálového trhu, no odporuje existujúcim dohodám v koaličnej zmluve, ktorá odmieta plne komunitárne poistenie vkladov.

Záver: Funkciu kancelára Friedricha Merza čoraz viac formuje otázka, či dokáže splniť domáce politické očakávania a zároveň dohliadať na medzinárodné štandardy. Trumpovo ekonomické dedičstvo a z neho vyplývajúce paralely so súčasnou nemeckou politikou vrhajú premyslené svetlo na výzvy, ktorým čelí Merz.