Po 100 dňoch Merzu: ekonómovia vyvodili triezvy záver!

Po 100 dňoch Merzu: ekonómovia vyvodili triezvy záver!

Friedrich Merz bol zvolený za kancelára čierno-červenej koalície 6. mája 2025. Po 100 dňoch vo funkcii ekonómovia vypracúvajú zmiešané hodnotenie opatrení hospodárskej politiky. Podľa 52. panelu ekonómov organizácií ifo a FAZ, ktorý sa konal od 29. júla do 5. augusta 2025, 170 profesorov ekonómie vyjadrilo svoje hodnotenie doteraz prijatých opatrení. Výsledky ukazujú nejednotný názor na hospodársku politiku novej vlády.

Prieskum ukázal, že 30 % účastníkov hodnotilo opatrenia ako „trochu negatívne“ a 12 % ich dokonca hodnotilo ako „veľmi negatívne“. Na druhej strane 25 % zastáva pozitívnejšie stanovisko, zatiaľ čo 32 % je voči opatreniam neutrálnych. Pozitívne hodnotenia vychádzajú predovšetkým zo zvýšenej orientácie na verejné investície a zvýšenie obranného rozpočtu.

Kritika a výzvy

Napriek pozitívnym aspektom sa ozývajú aj mnohé kritické hlasy. Ekonómovia kritizujú nedostatok reformného úsilia v sociálnych systémoch a nedostatočný impulz pre štrukturálne reformy, znižovanie byrokracie a ochranu klímy. Kritikom sa dostalo najmä rozšírenie „materského dôchodku“ a reforma dlhovej brzdy. Tieto rozhodnutia sú vnímané ako symptómy nedostatočného povedomia o reforme.

Pozoruhodné sú najmä dodatočné výdavky na obranu, posilnenie verejných investícií prostredníctvom špeciálneho fondu a avizované zníženie korporátnej dane. Existujú však aj značné obavy. Takmer 39 % opýtaných nevidí žiadne vážne rozdiely oproti predchádzajúcej semaforovej vláde, pričom 41 % vníma výrazné odchýlky, najmä v dôsledku vyšších výdavkov na obranu.

Ekonomický sentiment a výhľad

Hoci sa všeobecná ekonomická nálada zlepšila, väčšina ekonómov súhlasí s tým, že sa prijalo príliš málo konkrétnych opatrení. Pokiaľ ide o daňovú a sociálnu politiku, pozorujeme „obvyklý postup“, čo vedie k tomu, že kompetencie v oblasti hospodárskej politiky sú hodnotené ako „stredné“ pre 53 % účastníkov. Rovnaký počet hodnotí dopad opatrení na súčasnú ekonomiku ako „skôr pozitívny“. 12 % však vidí „dosť malý“ vplyv.

Zo strednodobého hľadiska 34 % respondentov hodnotí ekonomické opatrenia ako „skôr pozitívne“, zatiaľ čo 37 % je neutrálnych a 22 % ich hodnotí ako „skôr negatívne“. Kľúčovou prekážkou sú dlhé implementačné časy pre investície a negatívne účinky, ktoré môžu vyplynúť z amerických ciel. Okrem toho existuje kritika nedostatočného zamerania sa na iniciatívy podporujúce rast a nedostatok štrukturálnych reforiem.

Jeden pozitívny aspekt však zostáva: potenciálne účinky rastu, ktoré by mohli vyplynúť z investícií do infraštruktúry, ponúkajú príležitosti pre budúci rozvoj. Zároveň sa našli aj účastníci, ktorí nevedeli pomenovať žiadne úspešné rozhodnutia, čo podčiarkuje neistotu vo vnímaní smerovania hospodárskej politiky federálnej vlády.

Nejednotný názor na predchádzajúce opatrenia ilustruje výzvy, ktorým nová koalícia čelí. Uvidí sa, či budúce rozhodnutia dokážu splniť požadované reformné potreby a udržateľne posilniť hospodárstvo. Potvrdzujú to aj výsledky o ifo, ktoré poukazujú na rastúce napätie medzi stabilnou ekonomickou základňou a nevyhnutným tlakom na reformy.

V súhrne možno povedať, že prvých 100 dní čierno-červenej federálnej vlády by sa mohlo zapísať do histórie ako zmiešaná fáza. V daňovej aj sociálnej politike sa uplatňuje vyčkávací prístup. Cicero poskytuje komplexnú analýzu názorov a hodnotení ekonómov, ktorá má veľký význam pre obraz o politickej situácii.