Özdemirov záver: Malý pokrok pre udržateľné poľnohospodárstvo?
Politik Strany zelených a minister poľnohospodárstva Cem Özdemir podľa správy z www.tagesschau.de sledoval cieľ dosiahnuť udržateľnosť poľnohospodárstva už pred dvoma rokmi. Okrem iného chcel dosiahnuť, aby sa v Nemecku chovalo menej hospodárskych zvierat a aby sa chovali lepšie. Organizácia na ochranu životného prostredia Greenpeace však hovorí o dvoch stratených rokoch a poľnohospodársky výskumník Matin Qaim z univerzity v Bonne zastáva názor, že Nemecko je teraz veľmi ďaleko od udržateľného systému. Iba približne 14 percent fariem fungovalo v roku 2022 ekologicky, zatiaľ čo drvivej väčšine fariem, ktoré fungujú konvenčne, stále chýba stratégia udržateľnosti. Najväčšie stavenisko z pohľadu...

Özdemirov záver: Malý pokrok pre udržateľné poľnohospodárstvo?
Politik Strany zelených a minister poľnohospodárstva Cem Özdemir podľa správy z www.tagesschau.de sledoval cieľ dosiahnuť udržateľnosť poľnohospodárstva už pred dvoma rokmi. Okrem iného chcel dosiahnuť, aby sa v Nemecku chovalo menej hospodárskych zvierat a aby sa chovali lepšie. Organizácia na ochranu životného prostredia Greenpeace však hovorí o dvoch stratených rokoch a poľnohospodársky výskumník Matin Qaim z univerzity v Bonne zastáva názor, že Nemecko je teraz veľmi ďaleko od udržateľného systému. Iba približne 14 percent fariem fungovalo v roku 2022 ekologicky, zatiaľ čo drvivej väčšine fariem, ktoré fungujú konvenčne, stále chýba stratégia udržateľnosti.
Z vedeckého hľadiska je najväčšou stavbou chov zvierat, pretože je zodpovedný za veľké množstvo emisií skleníkových plynov, vysoké využívanie pôdy a nadmerné hnojenie. Poľnohospodársky výskumník Qaim preto vyzýva na seriózny prístup k ďalšiemu znižovaniu spotreby mäsa a iných živočíšnych produktov. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa mala vypustiť znížená sadzba DPH na živočíšne produkty. Aj počet hospodárskych zvierat by sa mal podľa Greenpeace znížiť na polovicu do roku 2045. Politik Zelených Özdemir však doteraz poskytol len jednu miliardu eur na lepší chov zvierat, zatiaľ čo veda vidí potrebu tri až päť miliárd eur ročne. Okrem toho zostáva nejasný jeho postoj k novým metódam šľachtenia pomocou genetického inžinierstva a glyfosátu, kontroverznému pesticídu.
Vplyvy, ktoré by tieto nesplnené ciele ministra pôdohospodárstva mohli mať na finančný sektor a trh, sú rôznorodé. Nižšia akceptácia konvenčne vyrábaných produktov by mohla viesť k zvýšeniu dopytu po ekologických a udržateľných produktoch, čo by mohlo viesť aj k zvýšenému záujmu o investície do zodpovedajúcich spoločností. Okrem toho by zvýšená regulácia poľnohospodárstva mohla viesť k zvýšeným nákladom pre výrobcov a spotrebiteľov. Tieto účinky by mohli predstavovať nové výzvy pre trh a finančný sektor.
Prečítajte si zdrojový článok na www.tagesschau.de