Rada expertov požaduje flexibilnejšiu dlhovú brzdu na zabezpečenie budúcnosti - Návrhy analyzuje finančný expert.

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Podľa správy z www.sueddeutsche.de Poradná rada pre hodnotenie celkového ekonomického rozvoja (SVR) navrhla miernu revíziu dlhovej brzdy. Predsedníčka Monika Schnitzer označuje súčasnú dlhovú brzdu za príliš rigidnú a požaduje zvýšenie flexibility s cieľom umožniť budúce verejné výdavky bez ohrozenia udržateľnosti verejných financií. Dlhová brzda bola zavedená preto, aby budúce generácie neprimerane nezaťažovali splátkami úrokov a splátok. Stanovuje, že štáty sa musia zaobísť bez nových pôžičiek v ekonomicky normálnych rokoch, pričom federálna vláda má dlhovú voľnosť vo výške 0,35 percenta ekonomického výkonu. V dôsledku súčasného hospodárskeho poklesu, čisté pôžičky...

Gemäß einem Bericht von www.sueddeutsche.de, hat der Sachverständigenrat zur Begutachtung der gesamtwirtschaftlichen Entwicklung (SVR) vorgeschlagen, die Schuldenbremse maßvoll zu überarbeiten. Die Vorsitzende Monika Schnitzer bezeichnet die aktuelle Schuldenbremse als zu starr und fordert eine Erhöhung der Flexibilität, um zukunftsorientierte öffentliche Ausgaben zu ermöglichen, ohne die Tragfähigkeit der Staatsfinanzen zu gefährden. Die Schuldenbremse wurde eingeführt, um künftige Generationen nicht über Gebühr mit Zins- und Tilgungszahlungen zu belasten. Sie schreibt vor, dass die Länder in wirtschaftlich normalen Jahren ohne neue Kredite auskommen müssen, wobei der Bund einen Verschuldungsspielraum von 0,35 Prozent der Wirtschaftsleistung hat. Aufgrund der aktuellen Wirtschaftsflaute ist eine Nettokreditaufnahme von …
Podľa správy z www.sueddeutsche.de Poradná rada pre hodnotenie celkového ekonomického rozvoja (SVR) navrhla miernu revíziu dlhovej brzdy. Predsedníčka Monika Schnitzer označuje súčasnú dlhovú brzdu za príliš rigidnú a požaduje zvýšenie flexibility s cieľom umožniť budúce verejné výdavky bez ohrozenia udržateľnosti verejných financií. Dlhová brzda bola zavedená preto, aby budúce generácie neprimerane nezaťažovali splátkami úrokov a splátok. Stanovuje, že štáty sa musia zaobísť bez nových pôžičiek v ekonomicky normálnych rokoch, pričom federálna vláda má dlhovú voľnosť vo výške 0,35 percenta ekonomického výkonu. V dôsledku súčasného hospodárskeho poklesu, čisté pôžičky...

Rada expertov požaduje flexibilnejšiu dlhovú brzdu na zabezpečenie budúcnosti - Návrhy analyzuje finančný expert.

Podľa správy od www.sueddeutsche.de, Rada expertov na hodnotenie celkového ekonomického vývoja (SVR) navrhla miernu revíziu dlhovej brzdy. Predsedníčka Monika Schnitzer označuje súčasnú dlhovú brzdu za príliš rigidnú a požaduje zvýšenie flexibility s cieľom umožniť budúce verejné výdavky bez ohrozenia udržateľnosti verejných financií.

Dlhová brzda bola zavedená preto, aby budúce generácie neprimerane nezaťažovali splátkami úrokov a splátok. Stanovuje, že štáty sa musia zaobísť bez nových pôžičiek v ekonomicky normálnych rokoch, pričom federálna vláda má dlhovú voľnosť vo výške 0,35 percenta ekonomického výkonu. V dôsledku súčasného hospodárskeho poklesu je povolená čistá pôžička vo výške 22 miliárd eur. Od pravidla sa možno odchýliť len v núdzových situáciách, napr. po prírodnej katastrofe alebo počas pandémie.

Navrhovaná reforma okrem iného počíta so zavedením prechodnej fázy a zvýšením štandardnej hranice v závislosti od pomeru štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu (HDP). Návrh to odôvodňuje tým, že ekonomické krízy môžu mať veľké dopady na národné hospodárstvo aj v rokoch po akútnej núdzi. Pomer štátneho dlhu je v súčasnosti okolo 64 percent HDP, čo by podľa návrhu reformy rady expertov umožnilo čisté požičanie si dobrých 28 namiesto 22 miliárd eur.

Ako finančný expert vnímam tieto reformné návrhy ako dôležitý krok, ktorý štátom poskytne väčší priestor na primeranú reakciu v ťažkých hospodárskych časoch. Prispôsobenie dlhovej brzdy aktuálnej ekonomickej situácii a situácii dlhodobého dlhu je kľúčové pre umožnenie vyváženej stratégie fiškálnej politiky. Táto flexibilnejšia regulácia by mohla mať pozitívny vplyv na trh, pretože by vládam poskytla väčší priestor na investovanie do projektov zameraných na budúcnosť, akými sú zmena klímy, digitalizácia a infraštruktúra. Treba však vziať do úvahy aj potenciálne riziká zvýšeného nového dlhu a dôkladne ich zvážiť.

Prečítajte si zdrojový článok na www.sueddeutsche.de

K článku