Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu o dlhovej brzde vyvoláva v Berlíne diskusie – čo to znamená pre nemeckú ekonomiku?
Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu o dlhovej brzde vyvolalo v Berlíne rozruch. Podľa odborníkov je dlhová brzda v súčasnej podobe vnímaná ako príliš strnulá a bráni potrebným investíciám najmä v oblastiach klimatických zmien a budúcich technológií. Thomas Mayer, zakladajúci riaditeľ Výskumného ústavu Flossbach von Storch, považuje rozhodnutie za návrat k „tvrdým rozpočtovým obmedzeniam“, ktoré si vyžadujú rozpočtovú disciplínu. Varuje, že politici považujú dlh za riešenie veľkých transformácií, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska viesť k nadmernému zadlžovaniu. Mayer podľa maďarského ekonóma Jánosa Kornaia presadzuje reštriktívnu finančnú politiku s cieľom vyhnúť sa neefektívnym výdavkom. Podľa…

Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu o dlhovej brzde vyvoláva v Berlíne diskusie – čo to znamená pre nemeckú ekonomiku?
Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu o dlhovej brzde vyvolalo v Berlíne rozruch. Podľa odborníkov je dlhová brzda v súčasnej podobe vnímaná ako príliš strnulá a bráni potrebným investíciám najmä v oblastiach klimatických zmien a budúcich technológií. Thomas Mayer, zakladajúci riaditeľ Výskumného ústavu Flossbach von Storch, považuje rozhodnutie za návrat k „tvrdým rozpočtovým obmedzeniam“, ktoré si vyžadujú rozpočtovú disciplínu. Varuje, že politici považujú dlh za riešenie veľkých transformácií, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska viesť k nadmernému zadlžovaniu. Mayer podľa maďarského ekonóma Jánosa Kornaia presadzuje reštriktívnu finančnú politiku s cieľom vyhnúť sa neefektívnym výdavkom.
Podľa správy z www.cicero.de Josefin Meyer, zamestnanec nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum, poznamenáva, že príliš prísne politiky úspor môžu priniesť aj politické a ekonomické náklady. Varuje pred polarizáciou spoločnosti a nárastom extrémnych strán v dôsledku drastických úsporných opatrení. Zdôrazňuje potrebu roztiahnuť dlhodobé investície naprieč generáciami a objasniť definíciu dobrých investícií. Meyer sa zaoberá aj ťažkosťami pri definovaní pojmu „investícia“ a rozdielom medzi kladnými čistými aktívami vlády a dlhom.
Vzhľadom na obrovské výzvy demografických zmien a klimatickej transformácie sa Mayer a Meyer domnievajú, že je nereálne veriť, že tieto problémy možno vyriešiť zadlžením. Zdôrazňujú potrebu realistickejšej a dlhodobejšej finančnej politiky na zabezpečenie budúcnosti ekonomiky.
Diskusia o dodržiavaní dlhovej brzdy sa v medzinárodnom porovnaní javí ako malicherná, keďže ostatné priemyselné krajiny sa zadlžujú podstatne viac, aby mohli čeliť svojim ekonomickým a sociálnym výzvam. Uvidí sa, ako sa k rozhodnutiu Spolkového ústavného súdu a diskusii o dlhovej brzde postavia nemecké verejné financie a finančný sektor.
Prečítajte si zdrojový článok na www.cicero.de