Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu o dlhovej brzde vyvoláva v Berlíne diskusie – čo to znamená pre nemeckú ekonomiku?

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu o dlhovej brzde vyvolalo v Berlíne rozruch. Podľa odborníkov je dlhová brzda v súčasnej podobe vnímaná ako príliš strnulá a bráni potrebným investíciám najmä v oblastiach klimatických zmien a budúcich technológií. Thomas Mayer, zakladajúci riaditeľ Výskumného ústavu Flossbach von Storch, považuje rozhodnutie za návrat k „tvrdým rozpočtovým obmedzeniam“, ktoré si vyžadujú rozpočtovú disciplínu. Varuje, že politici považujú dlh za riešenie veľkých transformácií, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska viesť k nadmernému zadlžovaniu. Mayer podľa maďarského ekonóma Jánosa Kornaia presadzuje reštriktívnu finančnú politiku s cieľom vyhnúť sa neefektívnym výdavkom. Podľa…

Die Entscheidung des Bundesverfassungsgerichts zur Schuldenbremse hat in Berlin für Aufsehen gesorgt. Nach Ansicht von Experten wird die Schuldenbremse in ihrer aktuellen Form als zu rigide angesehen und verhindert notwendige Investitionen, insbesondere in den Bereichen Klimawandel und Zukunftstechnologien. Thomas Mayer, Gründungsdirektor des Flossbach von Storch Research Institute, sieht in dem Urteil eine Rückkehr zur „harten Budgetrestriktion“, die zur Haushaltsdisziplin ermahnt. Er warnt davor, dass die Politik Schulden als Lösung für große Transformationen betrachtet, die langfristig zu einer Überschuldung führen können. In Anlehnung an den ungarischen Ökonom János Kornai plädiert Mayer für eine restriktive Finanzpolitik, um ineffiziente Ausgaben zu vermeiden. Gemäß …
Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu o dlhovej brzde vyvolalo v Berlíne rozruch. Podľa odborníkov je dlhová brzda v súčasnej podobe vnímaná ako príliš strnulá a bráni potrebným investíciám najmä v oblastiach klimatických zmien a budúcich technológií. Thomas Mayer, zakladajúci riaditeľ Výskumného ústavu Flossbach von Storch, považuje rozhodnutie za návrat k „tvrdým rozpočtovým obmedzeniam“, ktoré si vyžadujú rozpočtovú disciplínu. Varuje, že politici považujú dlh za riešenie veľkých transformácií, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska viesť k nadmernému zadlžovaniu. Mayer podľa maďarského ekonóma Jánosa Kornaia presadzuje reštriktívnu finančnú politiku s cieľom vyhnúť sa neefektívnym výdavkom. Podľa…

Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu o dlhovej brzde vyvoláva v Berlíne diskusie – čo to znamená pre nemeckú ekonomiku?

Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu o dlhovej brzde vyvolalo v Berlíne rozruch. Podľa odborníkov je dlhová brzda v súčasnej podobe vnímaná ako príliš strnulá a bráni potrebným investíciám najmä v oblastiach klimatických zmien a budúcich technológií. Thomas Mayer, zakladajúci riaditeľ Výskumného ústavu Flossbach von Storch, považuje rozhodnutie za návrat k „tvrdým rozpočtovým obmedzeniam“, ktoré si vyžadujú rozpočtovú disciplínu. Varuje, že politici považujú dlh za riešenie veľkých transformácií, ktoré môžu z dlhodobého hľadiska viesť k nadmernému zadlžovaniu. Mayer podľa maďarského ekonóma Jánosa Kornaia presadzuje reštriktívnu finančnú politiku s cieľom vyhnúť sa neefektívnym výdavkom.

Podľa správy z www.cicero.de Josefin Meyer, zamestnanec nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum, poznamenáva, že príliš prísne politiky úspor môžu priniesť aj politické a ekonomické náklady. Varuje pred polarizáciou spoločnosti a nárastom extrémnych strán v dôsledku drastických úsporných opatrení. Zdôrazňuje potrebu roztiahnuť dlhodobé investície naprieč generáciami a objasniť definíciu dobrých investícií. Meyer sa zaoberá aj ťažkosťami pri definovaní pojmu „investícia“ a rozdielom medzi kladnými čistými aktívami vlády a dlhom.

Vzhľadom na obrovské výzvy demografických zmien a klimatickej transformácie sa Mayer a Meyer domnievajú, že je nereálne veriť, že tieto problémy možno vyriešiť zadlžením. Zdôrazňujú potrebu realistickejšej a dlhodobejšej finančnej politiky na zabezpečenie budúcnosti ekonomiky.

Diskusia o dodržiavaní dlhovej brzdy sa v medzinárodnom porovnaní javí ako malicherná, keďže ostatné priemyselné krajiny sa zadlžujú podstatne viac, aby mohli čeliť svojim ekonomickým a sociálnym výzvam. Uvidí sa, ako sa k rozhodnutiu Spolkového ústavného súdu a diskusii o dlhovej brzde postavia nemecké verejné financie a finančný sektor.

Prečítajte si zdrojový článok na www.cicero.de

K článku