Trumpova obchodná vojna: Švajčiarsko čelí kríze farmaceutických platieb!

Trumpova obchodná vojna: Švajčiarsko čelí kríze farmaceutických platieb!

Najnovší vývoj v hospodárskej politike USA má ďalekosiahle dopady aj na švajčiarsky farmaceutický priemysel, ktorý je čoraz viac pod tlakom. V parlamente sa momentálne intenzívne diskutuje o dôsledkoch obchodnej politiky Donalda Trumpa. Najmä vplyv ciel na lieky predstavuje znepokojivú perspektívu, ktorú farmaceutickí lobisti vnímajú ako vážnu hrozbu. Trumpov plán má za cieľ znížiť ceny liekov v USA, čo môže mať vážne dôsledky nielen pre USA, ale aj pre medzinárodné trhy. Lucernské noviny uvádza, že farmaceutické výrobky sú v súčasnosti v USA oslobodené od cla, no nejasnosti pretrvávajú.

Švajčiarsky farmaceutický priemysel zohráva kľúčovú úlohu v ekonomike krajiny. Z tohto sektora pochádza 40,5 % švajčiarskeho exportu a toto odvetvie je zodpovedné za takmer polovicu ekonomického rastu v posledných rokoch. Okrem toho sa počet pracovných miest vo farmaceutickom priemysle za posledných 20 rokov zdvojnásobil na 48-tisíc. Spoločnosti ako Roche a Novartis prispievajú na daňové zaťaženie viac ako 1,7 miliardy frankov ročne. Táto stabilizačná funkcia je obzvlášť dôležitá v čase krízy.

Obchodné vzťahy a lokalizačná stratégia

Diskusia vo švajčiarskom parlamente, ktorú iniciovala parlamentná skupina FDP, sa zameriava aj na to, ako by sa mali prepracovať obchodné vzťahy s USA. Priemyselná asociácia Interpharma požaduje komplexnú lokalizačnú stratégiu, regulačnú brzdu a zvýšenú digitalizáciu v systéme zdravotnej starostlivosti. Kľúčovým bodom je výzva na väčšie investície do nových, patentovo chránených liekov, keďže Švajčiarsko údajne investovalo len 0,39 % svojho hrubého domáceho produktu do inovatívnych liekov, v porovnaní s 1,74 % v USA.

Existuje kritika politiky federálnej vlády znižovania nákladov, čo by mohlo ohroziť dodávky nových liekov. Richard Saynor zo spoločnosti Sandoz označuje možné zvýšenie cien za „veľmi otázne“ a zdôrazňuje rozdielne názory v rámci odvetvia na zodpovednosť európskych krajín tlmiť Trumpovu cenovú korekciu.

Obchodná politika a riziká USA

Na druhej strane Trumpova administratíva plánuje preskúmať nové obchodné bariéry pre zahraničných farmaceutických výrobcov v snahe znížiť ceny liekov v USA až o 90 percent. Výkonný príkaz podpísaný Trumpom dáva výrobcom 30 dní na dobrovoľné zníženie cien. Ak na túto výzvu nereagujú, vláda USA môže zvážiť ďalšie opatrenia na presadenie nižších cien. Do implementácie dekrétu bude zapojených niekoľko amerických úradov s cieľom prijať opatrenia proti cenovej politike, ktorá je vnímaná ako nespravodlivá. Čas uvádza, že Európa sa obáva možných ciel na liečivá a Trumpov príkaz sa považuje za budíček pre kontinent.

Príkladom cenového rozdielu je liek Eliquis, ktorý stojí v USA 606 dolárov, zatiaľ čo vo Švédsku len 114 dolárov. Chýbajúca cenová regulácia centrálnou vládou v USA by mohla mať dlhodobé dôsledky nielen pre Ameriku, ale aj pre medzinárodný trh. Pozorovatelia už varujú pred negatívnymi dopadmi na výskum, výrobu a pracovné miesta v Európe, ak bude politika USA pokračovať týmto smerom.