Suche
Mein Konto
Ako príjmový rozdiel medzi Východom a Západom ovplyvňuje Meklenbursko-Predpomoransko - finančný expert analyzuje nerovnosť a ekonomickú perspektívu.
Podľa správy z www.sueddeutsche.de opozičné strany v Meklenbursku-Predpomoransku reagujú rozdielne na pretrvávajúci rozdiel v príjmoch medzi Východom a Západom. Zelení požadujú urýchlené rozšírenie výroby zelenej elektriny, zatiaľ čo FDP kritizuje neúspešnú hospodársku politiku vlády. Podľa prieskumu zamestnávateľskej porovnávacej platformy Kununu bol priemerný ročný hrubý príjem zamestnancov v Meklenbursku-Predpomoransku v roku 2023 okolo 39 600 eur, čo je takmer o 10 000 eur alebo o 20 percent menej ako je celoštátny priemer. V Meklenbursku-Predpomoransku je nízka priemyselná hustota a často malé spoločnosti na severovýchode nepodliehajú kolektívnym zmluvám, ktoré sa považujú za hlavné dôvody rozdielov v platoch. Zamestnanci v Hesensku dosiahli najvyšší ročný príjem s...
Ako príjmový rozdiel medzi Východom a Západom ovplyvňuje Meklenbursko-Predpomoransko - finančný expert analyzuje nerovnosť a ekonomickú perspektívu.
Podľa správy od www.sueddeutsche.de,
Opozičné strany v Meklenbursku-Predpomoransku reagujú odlišne na pretrvávajúci rozdiel v príjmoch medzi Východom a Západom. Zelení požadujú urýchlené rozšírenie výroby zelenej elektriny, zatiaľ čo FDP kritizuje neúspešnú hospodársku politiku vlády. Podľa prieskumu zamestnávateľskej porovnávacej platformy Kununu bol priemerný ročný hrubý príjem zamestnancov v Meklenbursku-Predpomoransku v roku 2023 okolo 39 600 eur, čo je takmer o 10 000 eur alebo o 20 percent menej ako je celoštátny priemer.
V Meklenbursku-Predpomoransku je nízka priemyselná hustota a často malé spoločnosti na severovýchode nepodliehajú kolektívnym zmluvám, ktoré sa považujú za hlavné dôvody rozdielov v platoch. Najvyšší ročný príjem dosiahli zamestnanci v Hesensku s priemerom tesne pod 54-tisíc eur.
Tieto rozdiely v príjmoch môžu mať dlhodobý vplyv na trh práce a finančný sektor. Nízke priemerné príjmy v Meklenbursku-Predpomoransku by mohli viesť k migrácii kvalifikovaných odborníkov do iných spolkových krajín, čo by mohlo ovplyvniť konkurencieschopnosť regiónu. To by zase mohlo znížiť atraktivitu krajiny ako potenciálneho miesta podnikania a odradiť potenciálnych investorov.
Nízka hustota priemyslu a kolektívne vyjednávanie by zároveň mohli viesť k menej stabilnej ekonomickej štruktúre, čo by mohlo znížiť vyhliadky regionálneho rastu a zvýšiť závislosť od vládnych podporných opatrení.
Aby bolo možné čeliť týmto výzvam, je potrebná cielená hospodárska politika, ktorej cieľom je zvýšiť hustotu priemyslu, posilniť kolektívne zmluvy a vytvoriť stimuly na zakladanie priemyselných podnikov. Okrem toho by sa mali investovať do vzdelávania, infraštruktúry a digitalizácie, aby sa posilnila dlhodobá konkurencieschopnosť a potenciál rastu krajiny.
Prečítajte si zdrojový článok na www.sueddeutsche.de