Príliš málo ľudí si uvedomuje, že empirické výsledky v diskusiách o hospodárskej politike sú často len aproximáciou reality.
Vo svojom príspevku by som chcel hovoriť o význame empirických výsledkov v diskusiách o hospodárskej politike. Tieto výsledky sa často považujú za „zlatú menu“ a zdanlivo presné výsledky sa považujú za fakty. Mnohé z týchto výsledkov sú však založené na predpokladoch a modeloch a sú prinajlepšom aproximáciou reality. Dnešná ekonomika pravdepodobne netrpí príliš malým počtom, ale príliš veľkým počtom čísel a štatistík. Príkladom toho, ako sa dá merať rovnosť, je Giniho koeficient, ktorý meria rozdelenie príjmov. Táto hodnota kolíše medzi 0 a 1 a ukazuje, či je príjem rozdelený úplne rovnako alebo absolútne nerovnomerne. Giniho koeficient však...

Príliš málo ľudí si uvedomuje, že empirické výsledky v diskusiách o hospodárskej politike sú často len aproximáciou reality.
Vo svojom príspevku by som chcel hovoriť o význame empirických výsledkov v diskusiách o hospodárskej politike. Tieto výsledky sa často považujú za „zlatú menu“ a zdanlivo presné výsledky sa považujú za fakty. Mnohé z týchto výsledkov sú však založené na predpokladoch a modeloch a sú prinajlepšom aproximáciou reality. Dnešná ekonomika pravdepodobne netrpí príliš malým počtom, ale príliš veľkým počtom čísel a štatistík.
Príkladom toho, ako sa dá merať rovnosť, je Giniho koeficient, ktorý meria rozdelenie príjmov. Táto hodnota kolíše medzi 0 a 1 a ukazuje, či je príjem rozdelený úplne rovnako alebo absolútne nerovnomerne. Giniho koeficient je však konštrukt so slabými stránkami a existujú rôzne predstavy o rovnosti.
Je dôležité si uvedomiť, že mnohé dôležité hodnoty, akými sú šťastie, sloboda či bezpečnosť, sa pre ich komplexnosť ťažko kvantifikujú. Okrem toho priemery často hovoria len málo o skutočnom rozsahu a naznačujú úroveň presnosti, ktorá nie je prítomná. Na hodnotenie by sa malo pozerať opatrne, najmä ak sú rozdiely malé.
Finančné trhy a hospodárska politika si vybudovali príliš veľkú dôveru v modely a čísla. Bolo by lepšie mať „približne pravdu“ a nie presne sa mýliť. Je potrebné vziať do úvahy výrok Johna Maynarda Keynesa „približne správne ako presne nesprávne“, aby sme nespadli do pasce viery v čísla.
Vplyv týchto zistení na trh a finančný sektor je rôznorodý. Prílišné zameranie sa na čísla a štatistiky môže viesť k nesprávnemu posúdeniu situácie. Spoločnosti a investori by si mali byť vedomí toho, že tieto údaje sú len približné k realite a môžu byť predmetom neistoty. Je dôležité kriticky spochybňovať modely a čísla a zaujať holistickú perspektívu.
Podľa správy www.nzz.ch je potrebné rozpoznať výhody a nevýhody kvantitatívnych údajov v ekonómii. Hoci čísla a štatistiky sú dôležitými nástrojmi rozhodovania, treba sa na ne pozerať s opatrnosťou a pokorou. Prílišné zameranie sa na tieto údaje môže viesť k strate väčšieho obrazu a mať dlhodobé negatívne účinky. Osoby s rozhodovacou právomocou vo finančnom odvetví by preto nemali zakladať svoje hodnotenia výlučne na kvantitatívnych údajoch, ale mali by brať do úvahy aj kvalitatívne aspekty.
Zdroj: https://www.nzz.ch/meinung/kommentare/die-oekonomie-als-forschung-leidet-unter-zu-vielen-zahlen-ld.1391358
Prečítajte si zdrojový článok na www.nzz.ch