Príliš málo ľudí si uvedomuje, že empirické výsledky v diskusiách o hospodárskej politike sú často len aproximáciou reality.

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Vo svojom príspevku by som chcel hovoriť o význame empirických výsledkov v diskusiách o hospodárskej politike. Tieto výsledky sa často považujú za „zlatú menu“ a zdanlivo presné výsledky sa považujú za fakty. Mnohé z týchto výsledkov sú však založené na predpokladoch a modeloch a sú prinajlepšom aproximáciou reality. Dnešná ekonomika pravdepodobne netrpí príliš malým počtom, ale príliš veľkým počtom čísel a štatistík. Príkladom toho, ako sa dá merať rovnosť, je Giniho koeficient, ktorý meria rozdelenie príjmov. Táto hodnota kolíše medzi 0 a 1 a ukazuje, či je príjem rozdelený úplne rovnako alebo absolútne nerovnomerne. Giniho koeficient však...

In meinem Beitrag möchte ich über die Bedeutung von empirischen Ergebnissen in wirtschaftspolitischen Debatten sprechen. Oft werden diese Ergebnisse als „Goldwährung“ angesehen und scheinbar präzise Resultate werden als Fakten betrachtet. Jedoch basieren viele dieser Ergebnisse auf Annahmen und Modellen und stellen bestenfalls Annäherungen an die Realität dar. Die Ökonomie leidet heute wohl nicht an zu wenigen, sondern an zu vielen Zahlen und Statistiken. Ein Beispiel für die Messbarkeit von Gleichheit ist der Gini-Koeffizient, der die Einkommensverteilung misst. Dieser schwankt zwischen 0 und 1 und zeigt an, ob die Einkommen absolut gleich oder absolut ungleich verteilt sind. Jedoch ist der Gini-Koeffizient …
Vo svojom príspevku by som chcel hovoriť o význame empirických výsledkov v diskusiách o hospodárskej politike. Tieto výsledky sa často považujú za „zlatú menu“ a zdanlivo presné výsledky sa považujú za fakty. Mnohé z týchto výsledkov sú však založené na predpokladoch a modeloch a sú prinajlepšom aproximáciou reality. Dnešná ekonomika pravdepodobne netrpí príliš malým počtom, ale príliš veľkým počtom čísel a štatistík. Príkladom toho, ako sa dá merať rovnosť, je Giniho koeficient, ktorý meria rozdelenie príjmov. Táto hodnota kolíše medzi 0 a 1 a ukazuje, či je príjem rozdelený úplne rovnako alebo absolútne nerovnomerne. Giniho koeficient však...

Príliš málo ľudí si uvedomuje, že empirické výsledky v diskusiách o hospodárskej politike sú často len aproximáciou reality.

Vo svojom príspevku by som chcel hovoriť o význame empirických výsledkov v diskusiách o hospodárskej politike. Tieto výsledky sa často považujú za „zlatú menu“ a zdanlivo presné výsledky sa považujú za fakty. Mnohé z týchto výsledkov sú však založené na predpokladoch a modeloch a sú prinajlepšom aproximáciou reality. Dnešná ekonomika pravdepodobne netrpí príliš malým počtom, ale príliš veľkým počtom čísel a štatistík.

Príkladom toho, ako sa dá merať rovnosť, je Giniho koeficient, ktorý meria rozdelenie príjmov. Táto hodnota kolíše medzi 0 a 1 a ukazuje, či je príjem rozdelený úplne rovnako alebo absolútne nerovnomerne. Giniho koeficient je však konštrukt so slabými stránkami a existujú rôzne predstavy o rovnosti.

Je dôležité si uvedomiť, že mnohé dôležité hodnoty, akými sú šťastie, sloboda či bezpečnosť, sa pre ich komplexnosť ťažko kvantifikujú. Okrem toho priemery často hovoria len málo o skutočnom rozsahu a naznačujú úroveň presnosti, ktorá nie je prítomná. Na hodnotenie by sa malo pozerať opatrne, najmä ak sú rozdiely malé.

Finančné trhy a hospodárska politika si vybudovali príliš veľkú dôveru v modely a čísla. Bolo by lepšie mať „približne pravdu“ a nie presne sa mýliť. Je potrebné vziať do úvahy výrok Johna Maynarda Keynesa „približne správne ako presne nesprávne“, aby sme nespadli do pasce viery v čísla.

Vplyv týchto zistení na trh a finančný sektor je rôznorodý. Prílišné zameranie sa na čísla a štatistiky môže viesť k nesprávnemu posúdeniu situácie. Spoločnosti a investori by si mali byť vedomí toho, že tieto údaje sú len približné k realite a môžu byť predmetom neistoty. Je dôležité kriticky spochybňovať modely a čísla a zaujať holistickú perspektívu.

Podľa správy www.nzz.ch je potrebné rozpoznať výhody a nevýhody kvantitatívnych údajov v ekonómii. Hoci čísla a štatistiky sú dôležitými nástrojmi rozhodovania, treba sa na ne pozerať s opatrnosťou a pokorou. Prílišné zameranie sa na tieto údaje môže viesť k strate väčšieho obrazu a mať dlhodobé negatívne účinky. Osoby s rozhodovacou právomocou vo finančnom odvetví by preto nemali zakladať svoje hodnotenia výlučne na kvantitatívnych údajoch, ale mali by brať do úvahy aj kvalitatívne aspekty.

Zdroj: https://www.nzz.ch/meinung/kommentare/die-oekonomie-als-forschung-leidet-unter-zu-vielen-zahlen-ld.1391358

Prečítajte si zdrojový článok na www.nzz.ch

K článku