Putinove vyvlastnenia: ekonomická elita v strachu zo straty!

Putinove vyvlastnenia: ekonomická elita v strachu zo straty!

Kremeľ zintenzívňuje vyvlastňovanie západných a domácich spoločností v Rusku v znepokojujúcom trende. Tieto opatrenia sa zintenzívnili najmä od vypuknutia vojny na Ukrajine, aby naplnili vojnovú truhlicu. Celková hodnota zaisteného majetku sa od roku 2022 zvýšila na šokujúcich 3,9 bilióna rubľov. Za posledných dvanásť mesiacov sa hodnota skonfiškovaného majetku strojnásobila, čo zvýrazňuje alarmujúce rozmery tohto vývoja. Medzi dotknutými spoločnosťami patria významné mená ako dánska pivovarnícka spoločnosť Carlsberg a francúzsky potravinársky gigant Danone. Cieľom týchto opatrení však nie sú len západné spoločnosti; Stále častejšie sa vyvlastňujú aj ruské spoločnosti, ako napríklad automobilka Rolf, ktorá bola znárodnená vo februári 2024.

Tieto vyvlastnenia sa často dejú pod zámienkou korupcie, problémov s privatizáciou alebo všeobecného extrémizmu. Ako príklad bolo začaté konfiškačné konanie proti ťažobnej spoločnosti Yuzhuralzoloto. Generálny riaditeľ Konstantin Strukov čelí obvineniam počas výkonu verejnej funkcie. Podľa ekonóma Andreja Jakovleva by vyvlastnenie mohlo predstavovať masívne riziko pre ekonomickú stabilitu – odhaduje, že „najmenej polovica všetkých regionálnych podnikateľov by mohla čeliť vyvlastňovaniu“.

Ekonomický dopad

Zvyšujúce sa vyvlastňovanie má pomôcť vláde vytvoriť nové zdroje príjmov. Predajom nehnuteľností už odtieklo do štátneho rozpočtu 132 miliárd rubľov. No hoci by tieto opatrenia mohli krátkodobo posilniť verejné financie, odborníci varujú, že výrazne oslabujú odolnosť súkromného sektora. Existuje obava, že tieto udalosti môžu spôsobiť dlhodobé škody celej ruskej ekonomike.

Správa EÚ tiež naznačuje, že ruská ekonomika je v horšom stave, ako ju vykresľuje vláda. Zatiaľ čo vláda očakáva rast ekonomiky na úrovni 2,5 percenta, ekonomickí analytici predpovedajú rast len ​​na úrovni 1,5 percenta. Šéfovia spoločností už prostredníctvom lobistickej skupiny vypracovali návrhy zákonov na ochranu práv vlastníkov a odstránenie právnej neistoty počas tejto kritickej fázy.

Na tento vývoj reagoval aj prezident Vladimir Putin, ktorý odmietol obavy zo znárodnenia v júni 2025 a obhajoval jedno z najnovších vyvlastnení. Stratégiu Kremľa, ktorá sa zameriava na firmy vlastnené cudzími štátnymi príslušníkmi a tie, ktoré podporujú Ukrajinu, považujú odborníci za rizikovú, najmä vzhľadom na prerušené väzby so západnými partnermi a útek mnohých spoločností z ruského trhu.

Na záver, realizácia týchto vyvlastnení naznačuje alarmujúci vývoj v ruskom hospodárskom sektore. Dopad by mohol byť ďalekosiahly a vytvoriť meniace sa ekonomické prostredie, v ktorom sa zahraniční investori aj miestni podnikatelia obávajú o svoje živobytie. Hoci sa Kremeľ zameriava na agresívnu stratégiu, potenciálne dlhodobé škody už pociťuje.