Parlameter: Do akej miery sú poslanci skutočne lojálni k svojej strane?
Parlameter na Univerzite v Lucerne analyzuje stranícku lojalitu vo švajčiarskom parlamente a ukazuje, ako poslanci hlasujú.

Parlameter: Do akej miery sú poslanci skutočne lojálni k svojej strane?
Nový „Parlameter“, inovatívny nástroj Univerzity v Lucerne, opäť objasnil politickú scénu vo Švajčiarsku. Pomocou tohto nástroja, ktorý vyvinul Inštitút pre švajčiarsku hospodársku politiku (IWP), je možné analyzovať hlasy národných a štátnych rád. Z toho je zrejmé, do akej miery sa poslanci riadia usmerneniami svojich vlastných strán.
Nástroj, ktorý funguje ako „seizmograf aktuálneho politického života“, ukazuje, že stranícka lojalita vo federálnom parlamente je vo všeobecnosti vysoká. Zvlášť výrazné je to v Sociálnodemokratickej strane (SP) s pôsobivou mierou 99,2 %. Naproti tomu stranícka lojalita stredovej strany je 95,5 %. Údaje tiež ukazujú, že približne tretina poslancov národnej rady vo viac ako 99 percentách prípadov hlasuje s vlastnou stranou, čo podčiarkuje úzke väzby medzi poslancami a ich politickými tábormi.
Veľkolepé poznatky
Najvyššiu stranícku lojalitu má Linda de Ventura (SP), ktorá je poslankyňou Národnej rady od decembra 2024 a má pôsobivú mieru hlasov 99,8 %. V Rade štátov vedie zoznam Flavia Wasserfallen (SP) s 98,4 %. Zaujímavým kontrastom k tomu je Daniel Jositsch (SP), ktorý je považovaný za najväčšieho disidenta v Rade štátov s 81,3 %. V Národnej rade je však najväčším nesúhlasom Thomas Rechsteiner (v strede) s mierou 90,5 %.
Nový nástroj však zároveň ukazuje, že nie všetci poslanci striktne dodržiavajú svoju stranícku politiku. Fabio Regazzi (v strede) na poslednom stretnutí hlasoval častejšie s FDP (83,7 %) ako s vlastnou stranou, ktorá ho podporila len 78,2 %. Regazzi poznamenáva, že tematické zameranie sa líši v závislosti od relácie a že sa vždy snaží zostať verný svojmu presvedčeniu bez obáv z kompromisov. Napriek týmto odchýlkam dal jasne najavo, že stranu nikdy nezmení.
Pohľad na demokraciu
„Parlameter“ nie je len nástrojom na analýzu, ale aj dôležitým výskumným nástrojom pre médiá. Rozhodnutia spolkového parlamentu porovnáva s referendami, čo prezrádza, ako blízko sú poslanci k želaniam občanov. To poskytuje cenný pohľad na relevantnosť populárnych rozhodnutí a zdôrazňuje, kde môžu existovať medzery v zastúpení obyvateľstva.
V čase, keď sa v politike čoraz viac vyžaduje transparentnosť a zodpovednosť, generálny riaditeľ IWP René Scheu zdôrazňuje, že zozbierané údaje sú nevyhnutné pre fungujúcu demokraciu. „Parlameter“ teda predstavuje nielen zaujímavú analytickú platformu, ale aj dôležitý prvok pre pochopenie priamej demokracie vo Švajčiarsku.