Trumpova tarifná stratégia: Viac príjmov, ale menší rast pre USA!

Trumpova tarifná stratégia: Viac príjmov, ale menší rast pre USA!

Americká ekonomika je pod tlakom a hlavným prispievateľom je politika prezidenta Donalda Trumpa. Jej tarifná politika krátkodobo generuje dodatočné príjmy, no z dlhodobého hľadiska má negatívny vplyv na hospodársky rast. Zvýšenie dovozných ciel vedie nielen k vyššiemu deficitu štátneho rozpočtu, ale aj k vyšším spotrebiteľským cenám, čo trápi mnohých ekonómov. Podľa analýzy inštitútu Ifo nie je stratégia vyvažovania rozpočtu prostredníctvom taríf udržateľná. Prezident Ifo Clemens Fuest zdôrazňuje, že negatívne dopady na rast a rast cien prevážia očakávané daňové príjmy, čo spochybňuje fiškálne úspechy.

Petersonov inštitút pre medzinárodnú ekonomiku zdôrazňuje tieto obavy v nedávnej štúdii. To ukazuje, že dovozné clo vo výške 10 percent vedie k vyšším colným príjmom, ale zároveň znižuje príjmy z iných daňových zdrojov, najmä dane z príjmu. Očakáva sa čisté dodatočné príjmy vo výške približne 160 miliárd USD ročne. Napriek tomu by hrubý domáci produkt (HDP) mohol klesnúť o 0,46 USD za každý dolár dodatočných daňových príjmov. S clami vo výške 20 percent by pokles predstavoval až 1,80 dolára za dolár. Táto dynamika je ešte umocnená rastúcimi úrokovými sadzbami amerických štátnych dlhopisov, ktoré ďalej vyvíjajú tlak na rozpočtovú situáciu.

Rastúce úrokové sadzby a štátny dlh

Napríklad zvýšenie úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu by mohlo znamenať dodatočné úrokové zaťaženie vo výške približne 150 miliárd dolárov ročne pre štátny rozpočet. V tejto súvislosti je veľmi dôležitou otázkou aj štátny dlh USA vo výške takmer 37 biliónov dolárov, čo je najviac na svete. Podľa Medzinárodného menového fondu by sa miera zadlženia mohla do konca roka 2025 zvýšiť dokonca na 124,1 percenta. Na porovnanie, Nemecko je na úrovni 62,1 percenta. Spoliehanie sa USA na nízke úrokové sadzby pri financovaní tohto dlhu je neustálou výzvou.

V pozadí súčasnej situácie sú historické turbulencie na amerických vládnych dlhopisoch a klesajúce akciové trhy, ktoré si vyžiadali zmenu Trumpovej obchodnej politiky. Medzi možné dôvody tejto zmeny patrí tlak zo strany obchodných lídrov ako Elon Musk a uvedomenie si rizík jeho predchádzajúcej colnej politiky. V posledných týždňoch vzrástli výnosy 10-ročných štátnych dlhopisov USA na 4,5 percenta, zatiaľ čo 30-ročné dlhopisy vzrástli zo 4,3 na 5,0 percenta. Tieto vyššie výnosy dlhopisov nielenže predražia pôžičky pre vládu USA, ale môžu tiež poškodiť dlhodobú dôveru investorov a veriteľov v americkú ekonomiku.

Neistota medzi investormi

Neistá obchodná politika by mohla prinútiť spoločnosti zadržiavať investície, čo by zvýšilo ekonomický protivietor. Zásadnú úlohu by mohla zohrať aj Čína ako druhý najväčší veriteľ USA s vládnymi dlhopismi v hodnote 760,8 miliardy dolárov. Predaje štátnych dlhopisov zo strany Číny alebo hedžových fondov by mohli ešte viac destabilizovať situáciu na trhu. Dôvera v americkú ekonomiku je v stávke, keďže vláda tlačí na vytvorenie stabilného kurzu.

Celkovo to ukazuje, že Trumpova colná politika môže generovať krátkodobé príjmy, no nemožno ignorovať dlhodobé negatívne dôsledky pre ekonomiku. Výzvy, najmä v súvislosti so štátnym dlhom a úrokovými sadzbami, si vyžadujú drastické prehodnotenie súčasnej politiky. Celý ekonomický systém by sa mohol ešte viac oslabiť, ak sa čo najrýchlejšie nenájdu efektívne riešenia.

Viac informácií o vplyve Trumpovej obchodnej politiky na americkú ekonomiku nájdete v čítaní Tlačová správa a denné správy.